Pokúsim sa vysvetliť, čo pre mňa osobne znamená skutočný dom.
Moji zlatí rodičia – tradične tento pojem súvisí s miestom , kde sa človek  narodil a vyrastal . 

• Miestom, kde býval s rodičmi , ktorých miloval.

Ale nemusí to byť tak. Napríklad považujem môj domov aj  za ten, v ktorom som strávila väčšinu svojho života. Zdá sa mi, že hlavnou vecou nie je miesto, kde sa osoba narodila, kde spala, jedla, pracovala ale  najmä tam, kde je vnímaná ako súčasť celku .

 Dom je jediným miestom, ktoré dáva neopísateľný pocit istoty, dôvery, pokoja, harmónie, slobody, pohodlia, bezpečnosti . Hlavná myšlienka, ktorú sa snažím povedať: dom nemusí byť iba miestom trvalého pobytu. Nakoniec by nemal mať iba  a priori štyri steny a strechu. Dom môže byť celé mesto, miesto na parapete opustenej budovy, kút v tieni stromov alebo dokonca náruč niekoho , kto na nás čaká a je v stave nás ochrániť . Alebo naša náruč, do ktorej uteká plačúce dieťa hľadajúc istotu.

Vypožičala som si  výraz „môj dom je moja pevnosť“ z angličtiny. Iste, súhlasím s tým. Každý v určitých bodoch života potrebuje úsporný priestor, v ktorom môžete byť sám so svojimi myšlienkami, bez obáv o základné veci a bez obáv o bezpečnosť. Ale pevnosť nemusí mať hrubé steny, masívne dvere a bezpečné zámky. Som nesmierne smutná, že veľa ľudí trávi väčšinu svojho života pri usporiadaní svojich osobných domov, pretože si neuvedomujú, že niektorí z nás sú viac bez domova  ako ľudia, ktorí nemajú vlastný prístrešok.

• A čo je najdôležitejšie: nezúfajte, ak ste ešte nenašli miesto,

 ktoré by ste mohli nazvať svojim skutočným domovom. Skôr alebo neskôr sa to miesto objaví u všetkých.
 Len si pamätajte, že dom môže byť čokoľvek alebo ktokoľvek. A keď sa stretne so skutočným domovom, určite pochopíte, že to je ono. Kdesi v duši vám zavládne pokoj a mier vy si zrazu uvedomíte, že práve tu chcete byť a žiť.