My muži dokážeme byť niekedy naozaj nemožní. Som chlap, ale musím to priznať. Aj keď sa sami označujeme za tých NAJ, v porovnaní s našimi partnerkami sme naozaj smiešni. Keď si predstavím, že napríklad tá moja po príchode z práce stihne ešte poupratovať, navariť, umyť riad, vyprať oblečenie, zobrať psov na prechádzku a ešte dokonca stíha prečítať polovicu knihy, nedokážem pochopiť, kde berie tú energiu. Aj keď sa nikdy nesťažovala, že jej nepomáham, uvedomil som si že to tak naozaj je. Tak som s tým začal a moje zistenie bolo neskutočné. Moje zapojenie sa do každodenných povinností jej urobilo väčšiu radosť ako dovolenka na Kanárskych ostrovoch. To hovorím samozrejme trošku nadnesene, pretože takáto dovolenka by nepotešila asi len málokoho.

Takže chlapi. Čo by som vám vlastne chcel poradiť? Nejde ani tak o to, aby ste vyniesli odpadkový kôš, vyprali, alebo poupratovali až vtedy, keď vás o to požiada vaša milovaná. Podstatné je, aby ste na tieto nevyhnutnosti mysleli sami od seba, lebo v inom prípade to nie je žiadna pomoc. Taktiež si uvedomte, že ak žijete v spoločnej domácnosti a svojej polovičke nepomáhate, musí robiť veci za seba aj za vás, takže jej toho na hlavu nakladáte až až.

Aj keď som napísal, že sa nikdy nesťažovala, nie je to stopercentná pravda. Sem tam sme sa kvôli tejto téme predsa len trošku pochytili. Teraz sa jej vlastne ani vôbec nečudujem. Ja by som sám seba za takýto prístup asi zabil. Stále keď prišlo na takúto hádku, používala jednu vetu. „Veď je to len upratovanie! Žiadna veda!“ Neskôr som si uvedomil, že moja partnerka nikdy nepatrila k vyšinutým ženským, ktoré by s vysávačom behali od rána do večera. Upratovala, aby si bolo kde sadnúť, pripraviť si večeru, alebo aby sme mali čisté oblečenie a posteľ. Teraz už viem, že ide naozaj o somarinu, kvôli ktorej sa neoplatí si kaziť vzťah.