Boľavé chrbtice, ohnuté kríže, blatové topánky…aj tak občas vyzerá istá skupina ľudí. Neprišli ani z brigády, ani nekopali kanály, dokonca nie sú ani chorí. Chorí nie, ale posadnutí možno hej. Posadnutí svojou záľubou. Čo už len môže byť záľuba, kde sa ľudia takto nivočia? Odpoveď nie je jednoduchá, ale je jasná. Záhradníčenie.
Každý z týchto, čím ďalej, tým menej pochopených ľudí, má niekde svoj kúsok záhradky. Niektorí majú záhradu priamo za svojím domom, iní musia cestovať do záhradkárskej oblasti. Každé má svoje čaro a svoju náročnosť.

Pomóc, za domom mám neporiadok!

Vlastniť záhradu za svojím rodinným domom zneje pre niekoho ako sen, ale nie je to jednoduché. Prečo?
Mať celý čas svoju záhradu pod nosom nie vždy pridáva na psychickej pohode majiteľa. Áno, má do svojej záhrady len niekoľko krokov, avšak na druhej strane, má stále na dohľad to množstvo práce, ktoré tam treba spraviť. Veď kto chce mať na vlastnom dvore prales?

Ach jaj, mám to tak ďaleko do záhrady…

Na druhej strane, množstvo ľudí má svoju záhradku na okraji mesta v záhradkárskej oblasti. Aj keď sa to môže zdať ako jednoznačná nevýhoda, nie je tomu tak. Iste, treba cestovať, nedá sa ísť do záhrady každý deň. Často je problém so skladovaním náradia, prívodom vody a zalievania.
Ale má to zas iné čaro. Tá možnosť vypadnúť z každodennej rutiny mesta niekam do prírody a stráviť v tichej časti záhradky niekoľko hodín, je často na nezaplatenie.

Jeseň končí…zima prichádza.

Je tomu tak. Čas záhradky prechádza do spánku. Ale to neznamená, že nie je stále čo robiť. Jesenné práce stále neskončili a u niekoho neskončia až kým nenapadne prvý sneh. Vyčistenie, obrobenie zeme, dokonca niektorí zasadili cesnak a iné rastliny, vhodné do zimy.
Takže v skutočnosti to vyzerá tak, že práca v záhrade nikdy neskončí. Ale je to vôbec pre záhradkárov práca?